Kňazi pôsobiaci na fare na Sádku a neskôr vo farnosti v Klátovej Novej Vsis

Z historických prameňov vieme, len toľko, že je spomínaný ako farár na Čížiku (Sádok) v zápisoch pápežských vyberačov desiatkov (1332 - 1337) a potom ako svedok testamentu Ondreja z Praznoviec (r. 1333)

Ľ. Némethy vo svojom diele Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894 (Ostrihom 1894) uvádza, že J. Szomolányi bol farárom v Klátovej Novej Vsi od 15. 5. 1667 do 10. 11. 1679.

Š. Poka nastúpil do Klátovej Novej Vsi 5. 4. 1680. Pôsobil tu však len veľmi krátko, pretože už v tom istom roku sa spomína ako farár v Jacovciach.

Š. Smetanovič pochádzal z Rajca. Študoval vo Viedni a stal sa členom rehole Trinitárov. Po ich zrušení Jozefom II. Žil tri roky v Rajci. V r. 1787 bol 8 mesiacov farárom v novozriadenej farnosti Lysá pod Makytou, niekoľko mesiacov kaplánom v Považskej Bystrici a od r. 1788 - 1792 v Klátovej Novej Vsi. Keďže farnosť nemala postavenú svoju farskú budovu, býval v obecnom dome. V r. 1792 odišiel do Konskej, kde účinkoval 20 rokov. Odtiaľ v r. 1812 odišiel do kňazského domova na Kalvárii v Nitre, kde zomrel 23. 1. 1817.

/Zdroj - Historia domus Konská/

Narodil sa v r. 1761 v Podolí. Študoval na stredných školách v Nitre a Trnave. Teológiu vyštudoval v Generálnom seminári v Bratislave. Nižšie rády mu udelil Ladislav Lužický, svätiaci biskup v Ostrihome. Vyššie rády mi udelil nitriansky biskup František Fuchs v r. 1788 v Nitre. Stal sa kaplánom v Diviakoch, kde pôsobil 7 mesiacov. Potom bol preložený ako kaplán do Rovného, kde po 5 mesiacoch bol ustanovený za administrátora na 9 mesiacov. Odtiaľ bol ustanovený za kaplána vo Veľkých Bieliciach na 1 rok. 30. 3. 1792 bol inštalovaný ako farár do farnosti Klátova Nová Ves. Inštaloval ho dekan z Bošian Jozef Šedý. Zaslúžil sa o postavenie prvej farskej budovy v r. 1804. Zomrel 25. 11. 1831 a je pochovaný na pôvodnom cintoríne nad kostolom.

/Zdroj: Visitatio Can. 1828/

Narodil sa v r. 1789 a vysvätený za kňaza bol v r. 1813. Od r. 1832 pôsobil ako farár v Klátovej novej vsi. Za jeho pôsobenia bol požehnaný nový cintorín a kríž na cintoríne, v r. 1837 bol obnovený a znova otvorený kostol na Sádku, do farského kostola bol zakúpený nový organ, r. 1846 bola ku kostolu pristavená nová veža, v r. 1851 bola vybudovaná kaplnka v Janovej Vsi. Zomrel 4. 3. 1862 a je pochovaný na novom cintoríne v Klátovej Novej vsi.

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa v r. 1838 v Klátovej Novej Vsi. Za kňaza bol vysvätený v r. 1860 a po vysviacke bol pridelený do svojej rodnej dediny ako kaplán. Po smrti farára A. Štetinu 4. 3. 1862 bol ustanovený za administrátora svojej rodnej dediny, farnosti Klátova Nová Ves až do 11. 7. 1862.

(Viac informácií si môžete prečítať v zozname kňazov pochádzajúcich z našej farnosti.)

F. Machay sa narodil v r. 1823 v chudobnej rodine. Z tohto dôvodu aj štúdium mohol absolvovať nie len za štipendium za svoj dobrý prospech, ale najmä z darov dobrodincov. Ordinovaný bol v júli 1849. Ustanovený bol za kaplána v Nitre až do septembra 1952. Stal sa profesorom teológie v Nitre. Prednášal Biblicum a neskôr i cirkevné právo. Do Klátovej Novej Vsi nastúpil ako farár 11. 7. 1862 a pôsobil tu až do svojej smrti 21. 9. 1894. Pochovaný je na cintoríne v Klátovej Novej vsi. Za jeho pôsobenia mal najväčšie starosti s kaplnkou v Janovej Vsi - obnova, následne požiar a znova obnova kaplnky. V r. 1884 prežíval I ťažké chvíle, keď bol obvinený z “panslavizmu”, nakoľko aj počas násilnej maďarizácie sa hrdo hlásil k svojmu slovenskému pôvodu.

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa 23. 1. 1869 v Zlatých Moravciach. Pôvodne sa volal Paulík, ale ako dieťa stratil otca a matka sa vydala za Michalčíka, ktorý si pomaďarčil meno na Mihályfy. Gymnaziálne a teologické štúdia absolvoval v Nitre, kde ho 31. júla 1893 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Kysuckom Novom Meste v období od 31. júla 1893 do 10. októbra 1894, potom od 10. októbra 1894 do 15. júla 1896 ho vymenovali za dočasné administrátora v Klátovej Novej Vsi, odtiaľ v rovnakej funkcii odišiel do Kostolnej Vsi, kde sa zdržal len veľmi krátko a ešte v tom istom roku sa dostal ako administrátor do Podhradia pri Prievidzi, kde pôsobil do 15. júla 1897. Odtiaľ odišiel do Hornej Marikovej, kde bol do 25. mája 1900, stade bol preložený za administrátora do farnosti Visolaje. Prostredníctvom výmeny 15. júla 1911 získal farské benefícium v Bolešove. V r. 1914 zložil prosynodálne skúšky a ako farár pôsobil v Bolešove. Od r. 1939 bol honorárnym vicearchidiakonom. Zomrel 30. 7. 1943 v Bolešove.

/Zdroj: knihydominikani.sk/

Narodil sa v máji 1848 v Nitre. Vysvätený bol v r. 1871 v Nitre. V r. 1871 - 1872 bol administrátorom vo farnosti Bošany. V r. 1872 bol dočasným administrátorom v Oponiciach a kaplánom v Cabaj-Čápore. Tu pôsobil do r. 1875. V r. 1875 sa stal kaplánom a katechétom v Trenčíne a zložil prosynodálne skúšky. V r. 1876 bol v nemocnici, a potom bol kaplánom a dočasným správcom vo farnosti Skala nad Váhom. V rokoch 1877-1885 bol administrátorom a duchovným správcom v Rybanoch v okrese Bánovce nad Bebravou. V rokoch 1885-1889 bol kaplánom v Beluši. V rokoch 1889-1896 bol farárom v Kostolnej Vsi v okrese Prievidza. Od r. 1896 pôsobil ako farár vo farnosti Klátova Nová Ves. V r. 1910 ho vymenovali za čestného archidiakona a odišiel do dôchodku. Zomrel 3. 7. 1927 v Nitre.

/Zdroj: Archív farnosti/

Pochádzal z rodiny remeselníka. Základné vzdelanie získal v rodisku, študoval na gymnáziu v Žiline a v Nitre. Štúdium teológie absolvoval v Budapešti v rokoch 1905-1909. Kňazskú vysviacku prijal v Nitre 1. júla 1909. Ako kaplán pôsobil v Skačanoch, v r. 1910 ho vymenovali za administrátora farnosti v Klátovej Novej Vsi. V tom istom roku sa stal kaplánom a katechétom v Trenčíne. V r. 1931 dostal menovanie za monsignora. V r. 1935 sa stal trenčianskym farárom, o rok neskôr začal vykonávať funkciu cirkevného škôldozorcu. V r. 1943 ho vymenovali za pápežského preláta. Z politických dôvodov bol od r.1945 vo vyšetrovacej väzbe, potom mimo pastorácie. V r. 1953 sa stal farárom v Staškove, kde pôsobil desať rokov. V r. 1963 odišiel do dôchodku, v r. 1971 žil na odpočinku v Staškove, od r. 1976 žil v Charitnom domove v Beckove.

Po celý život patril do skupiny národne uvedomelých slovenských bohoslovcov. Živo sa zaujímal o slovenskú literatúru. Spolupracoval so Spolkom sv. Štefana v Budapešti, odkiaľ mu posielali niektoré slovenské diela na pravopisnú korektúru. Cez letné prázdniny navštevoval Turčiansky Svätý Martin, kde si kupoval slovenské knihy. Slovenské deti vyučoval náboženstvo po slovensky aj napriek zákonu, ktorý to zakazoval. V r. 1913 založil v Trenčíne Katolícky tovarišský spolok a ujal sa vedenia Katolíckeho spolku sociálnej misie. Pri vzniku prvej Československej republiky v r.1918 pôsobil v miestnej Slovenskej národnej rade v Trenčíne ako zapisovateľ. Medzi Trenčanmi bol známy ako vzorný a obetavý kňaz, každoročne viedol púte na Skalku. V r. 1918 založil Slovenský kruh v Trenčíne, kde nacvičoval divadelné predstavenia a prednášal, v r. 1919 pobočku mládežníckej organizácie Orol. Osvetovej činnosti venoval veľa voľného času. V r. 1934 vznikla z jeho iniciatívy národopisná skupina Kubrá.

Usiloval sa ideovo získať trenčianskych robotníkov. Od r. 1918 patril k aktívnym členom Slovenskej ľudovej strany, usilujúcej sa o autonómiu Slovenska, v r. 1920 založil jej miestnu organizáciu v Trenčíne a vykonával v nej tajomníčke práce. Bol spoluzakladateľom, vydavateľom a zodpovedným redaktorom týždenníka Trenčan, regionálneho orgánu ľudovej strany, ktorý vychádzal v rokoch 1923-1945. V 30tych rokoch pôsobil ako člen širšieho výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Zúčastnil sa na vyhlásení autonómie Slovenska v Žiline 6. októbra 1938. Od r. 1938 pôsobil ako duchovný poradca Hlinkovej gardy. Vznik Slovenskej republiky r. 1939 ovplyvnil jeho ďalšiu životnú dráhu. V r. 1940 sa stal sociálnym referentom miestnej organizácie HSĽS v Trenčíne, zároveň začal vykonávať funkciu župného predsedu HSĽS. Stal sa členom správnych rád a dozorných výborov viacerých podnikov, príjmy, ktoré mu z členstva v nich plynuli, použil na stavbu kultúrneho domu v Trenčíne aj na cirkevné a charitatívne ciele. V auguste 1940 bol vymenovaný za člena Štátnej rady (členstva v tomto reprezentatívnom orgáne sa vzdal 1. februára 1945). Od začiatku patril k umiernenému krídlu HSĽS, odmietal radikálne riešenie židovskej otázky, vymáhal výnimky, v kázňach odsudzoval rasizmus, presadil, aby mohli aspoň pokrstené židovské deti v Trenčíne študovať na trenčianskych rehoľných stredných školách. Po príchode nemeckej armády na Slovensko v r. 1944 pomáhal ľuďom zaisteným bezpečnosťou či Nemcami. Tak sa dostalo na slobodu asi 50 osôb. Opakovanými priamymi intervenciami u prezidenta J. Tisa dosiahol prepustenie zajatých slovenských vojakov z nemeckých táborov. Po prechode frontu ho prvý raz zatkli 30. mája 1945, neskôr 2. júla 1945 v Žiline, odkiaľ ho previezli do Bratislavy a podrobili výsluchom. Vo väzení ostal až do 23. decembra 1947, leto a jeseň strávil u svojho brata Alojza Marsinu, farára v Rajci. Ľudový súd v Bratislave ho 27. novembra 1948 odsúdil na štyri roky straty občianskych práv.

Do pastorácie sa mohol vrátiť až v r. 1953 ako farár v kysuckej obci Staškov. Aj v ťažkých rokoch prenasledovania Cirkvi dokázal duchovne povzniesť túto chudobnú farnosť. Farníci mu z vďaky venovali pamätnú tabuľu, ktorú umiestnili na jeho hrob v Žiline. Počas prvej svetovej vojny r. 1915 na žiadosť maďarských dôstojníkov napísal maďarskú brožúru povzbudzujúcich kázní pre vojakov odchádzajúcich na front. Bola to zbierka jeho krátkych príhovorov k vojakom, ktoré ako kaplán v Trenčíne povedal v slovenčine a v maďarčine. V rokoch 1923-1945 prispieval stovkami článkov do regionálneho týždenníka Trenčan. Išlo najmä o úvodníky, komentáre k aktuálnym politickým udalostiam a správy z rôznych akcií.

/Zdroj:  knihydominikani.sk /

Narodil sa 27. 8. 1874 v Diószeg, dnešné Sládkovičovo. Po ukončení teologických štúdií v seminári v Nitre bol vysvätený za kňaza r. 1898. Bol kaplánom v Uhrovci, v rokoch 1900-1901 v Košeci, v rokoch 1902-1909 v Trenčíne. V r. 1909 zložil prosynodálne skúšky. Od r. 1910 pôsobil v Klátovej Novej Vsi, od r. 1918 v Čápore. V r. 1922 sa stal farárom v Bošanoch. V r. 1924 mu udelili titul čestného dekana, v r. 1940 titul čestného kanonika. Zomrel 18. 3. 1943 v Bošanoch, kde je aj pochovaný. Počas celého svojho kňazského života pestoval záľubu vo hvezdárstve.

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa v r. 1885 vo Veľkých Bieliciach. Z Klátovej Novej Vsi odišiel do Starej Bystrice. Vo farskom archíve nachádzame poznámku “Apostata a sacerdotio”. Potom pôsobil ako učiteľ vo Vrútkach.

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa 10. 2. 1883 v Prievidzi. Po štúdiách teológie v Nitre bol 3. 7. 1906 vysvätený za kňaza. Po vysviacke bol ustanovený za kaplána v Zákopčí do 18. 5. 1908. Potom pôsobil ako kaplán vo farnostiach Turzovka, Považská Bystrica, Hričov, Horné Vestenice, Bošáca, Trenčianska Turná. V r. 1913 bol ustanovený za dočasného administrátora a následne farára v Hornej Porube. Do Klátovej Novej Vsi prišiel 8. 7. 1921 a inštalovaný za farára bol 16. 10. 1921. Zomrel 6. 12. 1948 a je pochovaný na cintoríne v Klátovej Novej Vsi.

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa 18. 10. 1918 v Hlohovci. Po ukončení štúdia teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre bol 21. júna 1942 vysvätený za kňaza. V rokoch 1942 - 1950 pôsobil ako kaplán v Udiči, Vysokej nad Kysucou, Orechovom, vo Veľkých Chlievanoch a ako duchovný správca v Skalke nad Váhom. V roku 1948 sa stal správcom Farnosti Klátova Nová Ves. 8. marca 1951 Štátny súd vyniesol rozsudok, na základe ktorého obvinený František Spevár bol uznaný vinným zo zločinu združovania proti štátu a z účasti na zločine vzbúrenia. Bol odsúdený na 2 roky odňatia slobody, peňažný trest 10 000 Kčs, konfiškáciu majetku a na 10 rokov mu boli odňaté čestné občianske práva. Po prepustení z väzenia v roku 1952 sa stal správcom farnosti v Orechovom, v r. 1969 bol vymenovaný za správcu farnosti v Soblahove, kde pôsobil až do roku 1990. Odišiel na penziu do rodného Hlohovca, no zároveň vypomáhal ako duchovný správca väznice v Leopoldove. Zomrel 15. októbra 1996 vo veku 78 rokov a v 54. roku kňazstva. Jeho telesné pozostatky boli prevezené do Mníchovej Lehoty, kde bol 19. októbra 1996 pochovaný.

/Zdroj:  knihydominikani.sk/

Narodil sa 19. 1. 1912 v Štiavniku. Vysvätený bol 8. 5. 1938. Pôsobil ako kaplán v Dubnici nad Váhom a od r. 1940 v Bánovciach nad Bebravou. V apríli 1951 bol ustanovený za administrátora do Klátovej Novej Vsi do r. 1952. Zomrel 6. 5. 1975 v Charitnom domove Beckov a je pochovaný v rodnom Štiavniku.

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa 4. 3. 1914 v Závode. Gymnázium navštevoval v Nitre v rokoch 1925-1932. Teológiu študoval na bohosloveckej fakulte v Olomouci v rokoch 1932-1937. Za kňaza ho vysvätili 5. júla 1937 v Olomouci. Potom pôsobil ako kaplán v Trenčianskej Teplej (1937-1938), Bošanoch (1938-1940), Skačanoch (1940-1941), Dubnici nad Váhom (1941-1942), tu aj ako administrátor (1942-1943), ako kaplán a riaditeľ katolíckej školy v Močenku (1943-1945). Doktorát teológie získal na Katolíckej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave v r. 1944. Potom zastával tieto funkcie: kaplán a profesor náboženstva v Nitre (1945-1952), defensor vinculi (1945), profesor na Vysokej škole bohosloveckej (1950), správca farnosti Klátová Nová Ves (1952-1973), okresný dekan (1955-1973), cirkevný sudca (1958-1973), advokát Arcibiskupského súdu tretej inštancie v Olomouci (1959-1973), generálny vikár (1973-1988), kanonik Sídelnej kapituly v Nitre (1973), veľprepošt kapituly (1979). Na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave prednášal ako docent od r. 1959 kresťanskú filozofiu a od r. 1968 pastorálnu teológiu. V rokoch 1970-1995 účinkoval ako profesor pastorálnej teológie a vedúci katedry, predseda Slovenskej katechetickej komisie (1971), prodekan (1980-1982), dekan teologickej fakulty (1991-1994), konzultor diecézy (1988-1993), pápežský prelát (16. novembra 1990), profesor homiletiky na Teologickom inštitúte v Nitre (1994-1998). Bola mu udelená Zlatá medaila Univerzity Komenského v Bratislave (1994), Cena mesta Nitry (1995), Cena primátora Nitry (1998). Zameriaval sa predovšetkým na základné otázky z homiletiky a pastorálnej teológie. Vynikol ako výborný kazateľ. Vydal množstvo knižných publikácií, štúdií, vedecko-populárnych článkov, kázní a úvah. Za jeho pôsobenia vo farnosti Klátova Nová Ves prebehla rekonštrukcia farského kostola do podoby, ako ju poznáme dnes a bola postavená nová farská budova. Svojou pastoračnou prácou a osobnosťou sa hlboko zapísal do duchovného života farnosti a pamäti ľudí.

/Zdroj: Archív farnosti;  knihydominikani.sk/

Narodil sa 17. 8. 1917 v Dolných Držkovciach. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Nitre, kde aj zmaturoval v r. 1936. Od prvého ročníka žil najprv v Biskupskom internáte v Nitre a potom v Malom seminári v Nitre. Teologické štúdiá absolvoval v Olomouci, ale štúdium dokončil v Bratislave. Vysvätený bol 15. 6. 1941 v Bratislave. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Starej Bystrici (1941 - 1942), v Rajci (1942 - 1947), v Bytči (1947 - 1950). 22. 9. 1950 bol Štátnym súdom v Bratislave odsúdený na tri roky väzenia za “spolčenie sa s cirkevnou hierarchiou a Vatikánom proti štátu”. Po návrate z väzenia vykonával manuálnu prácu za veľmi nízku mzdu. V r. 1956 sa mohol opäť vrátiť do pastorácie a bol ustanovený za kaplána vo Veľkom Rovnom (1956), vo Valaskej Belej (1957), kde od 15. 8. 1959 bol ustanovený za správcu farnosti. Do Klátovej Novej Vsi bol ustanovený ako správca farnosti dňa 15. 7. 1973. Začiatkom roka 1981vážne ochorel a po 6 týždňoch strávených v nemocnici v ťažkom stave zomrel 20. 2. 1981. Pochovaný je v rodnej obci Dolné Držkovce.

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa 21. 9. 1918 vo Veľkých Bieliciach. Teológiu študoval v Nitre, kde ho 21. júna 1942 vysvätili za kňaza. V r. 1942 pôsobil ako kaplán v Košeci, Trenčianskej Teplej (1942-1944), v rokoch 1944-1950 v Ilave. Po neúspešnom úteku do Rakúska cez rozvodnenú Moravu ho v apríli 1951 zadržali pri malolevárskej fare spolu s ďalšími kňazmi a klerikmi. V rámci procesu „Titus Zeman a spol.“ ho dňa 22. februára 1952 Štátny súd v Bratislave odsúdil na dvanásť rokov väzenia za vlastizradu ako hlavný trest, so stratou občianskych práv na desať rokov. V rámci amnestie 9. mája 1960 ho s mnohými ďalšími väzňami prepustili z leopoldovskej väznice. Do pastorácie sa dostal až v r. 1968 ako kaplán v Nemšovej, krátko zastupoval správcu farnosti v Soblahove, v Nitrianskych Sučanoch a v Nitrianskej Strede. Od 1. septembra 1968 bol ustanovený za kaplána v Bytči. V r. 15. októbra 1969 bol náhle ustanovený za správcu farnosti v Žabokrekoch nad Nitrou. Krajský úrad v Bratislave vydal 18. augusta 1970 nový rozsudok, v zmysle ktorého bol predchádzajúci rozsudok zrušený a uložili mu trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov za opustenie územia republiky bez povolenia. V r. 1971 ho preložili na odľahlú faru v Súľove-Hradnej, kde pôsobil desať rokov. V rokoch 1981-1994 bol farárom v Klátovej Novej Vsi. Tu mu bol v r. 1990 udelený titul pápežského kaplána. Až 27.2.1991 Mestský súd v Bratislave zastavil súdne konanie a úplne ho rehabilitoval. Dňa 21.6.1992 oslávil 50. výročie vysviacky. Od r. 1994 žil na odpočinku v Novákoch, kde oslávil aj 60.výročie vysviacky. V roku 2004 bol nakrátko obyvateľom Charitného domova pre kňazov v Pezinku a Kňazského domova v Trnave, kde zostal až do roku 2006. Od 1. júla 2006 žil v Dome pokojnej staroby v Cíferi, kde aj zomrel. 15. septembra 2006 ho nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák menoval za titulárneho opáta Opátstva Blahoslavenej Panny Márie v Klíži pri Topoľčanoch. Je pochovaný v Žabokrekoch nad Nitrou.

/Zdroj:  knihydominikani.sk/

Narodil sa 2. 3. 1965 v Zlatých Moravciach (Lovce). Po štúdiu na gymnáziu v Zlatých Moravciach začal študovať teológiu na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Vysvätený za kňaza bol 17. 6. 1989 v Nitre. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Bytči (1989), odtiaľ odišiel na základnú vojenskú službu (1989 - 1990). Po vojenčine bol pridelený ako kaplán do Bánoviec nad Bebravou (1990 - 1992), Nesluše (1992 - 1993) a Čadce (1993 - 1994). Potom bol menovaný za administrátora farnosti Klátova Nová Ves, pričom spravoval aj farnosť Veľký Klíž (1994 - 1998), Strečno (1998 - 2002), duchovný správca Hloža (2002 - 2006), administrátor Horná Maríková (2006 - 2013), kde je od r. 2013 ustanovený za farára. Za jeho pôsobenia začala posledná väčšia rekonštrukcia kostola. Oprava fasády kostola a výmaľba kostola. Svoju záľubu našiel v básnickej tvorbe. Debutoval v roku 1998 básnickou zbierkou Zastavenia. Nasledovali zbierky Hudba slovom (2000) a Pravda v drobných (2002). V roku 2004 vydal zbierku Hudba slovom Korama a krátke humorné príbehy z detstva Lovčan na Lovciach, Nežná (209).

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa 18. 12. 1971 vo Varíne. Ordinovaný bol 15. 6. 1996 v Krásne nad Kysucou. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Čadci (1996 - 1997) a Čiernom (1997 - 1998). Potom bol ustanovený za administrátora v Klátovej Novej Vsi (1998 - 2008). Za jeho pôsobenia bola dokončená oprava kostola, ktorú započal dp. Kováč M. Popri pastorácii vo farnosti sa venoval ďalšiemu vzdelávaniu. Získal titul ThLic. na KUL v Lubline (1999) a titul ThDr. PhD. Na RKCMBF UK v Bratislave (2003). Pôsobil aj ako odborný asistent na Teologickom inštitúte v Nitre a ako dištriktuálny sekretár. Od r. 2008 bol ustanovený za farára v Úľanoch nad Žitavou. Od r. 2018 pôsobí ako farár v Komjaticiach.

Narodil sa 25. 3. 1955 v Topoľčanoch. Ordinovaný bol 10. 6. 1979 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Prievidzi (1979) a v Martine (1979 - 1982). V r. 1982 - 1991 bol administrátorom farnosti Selce, ako farár v Hriňovej v r. 1991 - 1996, v Nemeckej v r. 1996 - 2010, duchovný správca farnosti Tlmače v r. 2010 - 2011 a v r. 2011 - 2016 bol farárom v Klátovej Novej Vsi. Od r. 2016 pôsobí ako výpomocný duchovný vo farnosti Skačany. Za jeho pôsobenia vo farnosti sa urobila plynová prípojka k farskému kostolu a bolo zavedené nové kúrenie v kostole.

Narodil sa 24. 12. 1982 v Malackách. Ordinovaný bol 17. 6. 2007 v Bratislave. Po vysviacke pôsobil ako kaplán vo farnosti Jacovce (2007 - 2010), v Nemšovej (2010 - 2014) a v Bánovciach nad Bebravou (2014 - 216). Od 1. 7. 2016 bol ustanovený za administrátora farnosti v Klátovej Novej Vsi.

Narodil sa 19. 1. 1680 v Klátovej Novej Vsi. V r. 1698 vstúpil do rehole Jezuitov. Bol veľmi nadaný. Stal sa profesorom filozofie a teológie na univerzite v Trnave. Onedlho prešiel do Košíc, kde na tamojšej univerzite zastával post profesora teológie i vedúceho teologickej fakulty (1722 - 1726). Neskôr, v r. 1731 - 1738 sa stal rektorom univerzity v Košiciach. Zomrel 2. 9. 1738

/Zdroj: Archív farnosti; Slovenský biograf zb. II., str. 441/

Narodil sa v r. 1838 v Klátovej Novej Vsi. Za kňaza bol vysvätený v r. 1860 a po vysviacke bol pridelený do svojej rodnej dediny ako kaplán. Po smrti farára A. Štetinu 4. 3. 1862 bol ustanovený za administrátora svojej rodnej dediny Klátova Nová Ves až do 11. 7. 1862. Potom bol poslaný za kaplána do Čadce (1862), Starej Bystrice (1863), Žiline (1865). V r. 1871 bol ustanovený za farára v Rakovej, kde mu bol udelený čestný titul dekana (1891). V r. 1908 bol za zásluhy dekorovaný Zlatým krížom Lateránskej baziliky a r. 1911 dostal Rad Františka Jozefa I. triedy. Zomrel na mozgovú príhodu 12. 7. 1916 ako farer v Rakovej. Jeho telo bolo prevezené do Klátovej Novej Vsi a je pochovaný na novom cintoríne.

/Zdroj: Archív farnosti; Slovenský biograf zb. II., str. 441/

Stal sa kňazom rehole Milosrdných bratov. Primície mal v Klátovej Novej Vsi 29. 6. 1913.

Narodil sa 1. 11. 1911 na Sádku. Ordinovaný bol 7. 3. 1937 v Nitre. Pôsobil ako kaplán v Skalitom, Rakovej a Turzovke. Neskôr bol menovaný za administrátora v Hornej Maríkovej (1839). Od r. 1942 do 1. 1. 1987 pôsobil ako farár v Selci. Odtiaľ odišiel na dôchodok a žil v Charitnom dome v Beckove, kde 2. 6. 1989 zomrel.

/Zdroj: Archív farnosti/

Narodil sa 3. 11. 1988 v Partizánskom (Klátova Nová Ves). Ordinovaný bol 18. 6. 2016 v Nitre. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Trenčíne (2016 - 2019) a v Topoľčanoch (2019 - 2020).