Sviatosť zmierenia

Sviatosť zmierenia v našej farnosti sa vysluhuje:

•  vo farskom kostole: 
  • v týždni mimo prvého piatku: pondelok, utorok, štvrtok, piatok od 17:30 - 18:00 hod. sobota od 7:30 hod.
  • v prvopiatkovom týždni: pondelok, utorok, štvrtok, piatok od 17:00 - 18:00 hod.
•  v kaplnke v Janovej Vsi: 
  • v týždni mimo prvého piatku: v stredu od 17:30 - 18:00 hod.
  • v prvopiatkovom týždni: v stredu od 17:00 - 18:00 hod.
•  spovedanie chorých po domoch: 
  • v týždni pred prvým piatkom: v piatok od 8:00 hod. (chorých treba vždy nahlásiť v sakristii po sv. omšiach alebo telefonicky na farskom úrade).

Pozn.: Prípadné zmeny v časoch spovedania si je potrebné overiť v aktuálnych farských oznamoch v sekcii - Bohoslužobný poriadok.

Na zamyslenie

Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili spoločenstvo Cirkvi. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia. Cirkevní Otcovia predstavujú túto sviatosť ako „druhú [záchrannú] dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti“.

Sviatosť pokánia, ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením. Riadnymi zložkami slávenia sú: pozdrav a prežehnanie sa; povzbudenie k ľútosti; spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi; uloženie a prijatie pokánia; vyslovenie ľútosti; kňazovo rozhrešenie a prepustenie s kňazovým požehnaním.

Po skončení sviatosti zmierenia je potrebné chvíľku zotrvať a poďakovať v modlitbe za sv. spoveď, dôležité je nezabudnúť vykonať úkon kajúcnosti (pokánia) a mať predsavzatie snažiť sa vyhýbať pokušeniam a konať dobro na nápravu.

Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:

• zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť (účasť na Božom živote);
• zmierenie s Cirkvou;
• odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy;
• odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov;
• pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha;
• vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.

Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou (pozri aj o sviatosti zmierenia v Katechizme katolíckej Cirkvi pozri v KKC 1422-1498).

Potrebné je pravidelne uvažovať a spytovať si svedomie, či do nášho života nevstupuje to, čo ponúka pokušenie, ktoré otupuje vnímanie dobra a nakoniec vzdiali človeka od Boha, od iných a aj od seba samého – od jeho cieľa. Podobne je to s nápravou. Nestačí vyznávať a ľutovať hriechy, treba naprávať to, čo sme pokazili. Ak to bolo verejne, tak je potrebná verejná náprava – kvôli pohoršeniu, ktoré vzniklo. Nezabudnime že, na zmierenie sú potrební dvaja. Začína to vo vzťahu ja a Boh. Ja, ktorý si priznám vinu a Boh, ktorý mi odpúšťa a privádza k tým, s ktorými sa mám zmieriť. Toto je potrebné vykonať ešte pred sv. Spoveďou.

Je preto veľmi dôležité, aby sme sa pravidelne venovali spytovaniu svedomia. Ide o duchovú hygienu potrebnú na to, aby sme spoznávali, čo posilňuje vzťahy a vyhýbali sa tomu, čo ich zraňuje. Podobne je to veľmi dôležité aj pre samotnú prípravu na sviatosť zmierenia, pretože hriechy treba vyznať čo najpravdivejšie, jasne, výstižne, stručne, s úprimnou ľútosťou a túžbou napraviť sa.