Sviatosť manželstva

O manželstve

Čo je manželstvo?

Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, ho k láske aj povolal, a ona je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti. Sväté písmo tvrdí, že muž a žena sú stvorení jeden pre druhého: „Nie je dobre byť človekovi samému“ (Gn 2, 18). Žena, „telo z jeho tela“ (Gn 2, 23), t.j. je mu rovná a veľmi blízka, je mu daná Bohom ako „pomoc“ (Gn 2, 18), a tak predstavuje Boha, od ktorého prichádza pomoc. A „preto muž opustí svojho otca a svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom“ (Gn 2, 24) a žena v ňom nájde oporu a pomoc.

Ježiš manželstvo potvrdzuje, a poukazuje na trvalú jednotu životov obidvoch, keď pripomína, aký bol „od začiatku“ Stvoriteľov plán: „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mt 19, 6).

Manželstvo je vážna inštitúcia chcená samým Bohom, v ktorej sa človek rozhoduje pre jediného partnera na celý život. Niekto múdry raz povedal: „Manželstvo neznamená pozerať si do očí, ale hľadieť tým istým smerom.“ Ten smer je veľmi podstatný, lebo aj keď občas zídeme z cesty, ale poznáme smer, dostaneme sa do cieľa - kam chceme.

Definícia manželstva:

Je to manželská zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov, na plodenie a výchovu detí. Kristus ju povýšil medzi pokrstenými na sviatosť.
Sviatosť, v ktorej dve osoby rôzneho pohlavia, spôsobilé pre manželstvo, vstupujú slobodne do nerozlučiteľného zväzku za účelom plodenia a výchovy potomstva a vzájomného posvätenia a dostávajú milosť na plnenie povinností tohto stavu.

História sviatosti manželstva:

Má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh. Potvrdil ho Ježiš vo viacerých svojich výrokoch a svojou účasťou na svadbe v Kane. Je naplnením stvoriteľského zámeru Boha stvoriť človeka ako muža a ženu. Písmo prináša dve rozprávania o ustanovení manželstva, ktoré prehlasujú, že manželstvo je z Božej vôle a Boh ho požehnáva. (Gn 1, 26 - 31; 2, 18 - 25). Akoby bol človek plnohodnotným človekom až v spojení muža a ženy. Toto potvrdzuje aj sám Ježiš: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele". A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. (Mt 19, 6).

Manželstvo v Biblii - (Starom zákone) sa považuje za (jediný) normálny stav, dokonca tam neexistuje výraz pre „starého mládenca, starú dievku“. Zároveň zdôrazňuje monogamiu (Mojžiš, Izák, Noe a iní) a na príkladoch polygamie je vidieť, že prináša ťažkosti a hriech (Jakub - Gn 29, 30 - 35; 30, 1 - 25; Dávid - 2 Sam 11 a 13; Šalamún 1 Kr 11, 1 - 8; v istom zmysle aj Abrahám - Gn 11).

V Novom zákone vystupuje do popredia prirovnávanie vzťahu v manželstve so vzťahom medzi Kristom a Cirkvou. Veľmi pekne a často o tom hovorí svätý Pavol.

Hlavné zásady manželstva od čias prvotnej Cirkvi:

povýšené Ježišom na sviatosť (Mt 19, 4);
uzatváralo sa pred tvárou Cirkvi (sv. Ignác Antiochijský );
prax jednoty a nerozlučiteľnosti (Cirkev jasne zavrhovala polygamiu - pápež Inocent I. a sv. Augustín);
svätí Otcovia odrádzali od manželstva s pohanmi;
miešané manželstvá s pohanmi boli uznané, keď druhá stránka chcela žiť s pokrsteným partnerom a neohrozovala jeho spásu, inak veriaca stránka mohla uzavrieť nové manželstvo (1 Kor 7, 12-16 Pavlovské privilégium);
presadzovaná manželská vernosť (cudzoložstvo bolo trestané);

Pred stupňom sviatosti manželstva sú zásnuby, ktoré sú obdobím intenzívnej prípravy, spoznávania sa navzájom i rodinného zázemia svojho partnera. Je to čas učenia chápať sa navzájom, počúvať, prijať jeden druhého, pretože výber partnera nie je náhoda ani osud.

Ak snúbenci neveria v Boha ich manželstvo je jednoduché (nazýva sa prirodzené). Ak v Pána Boha veria, ich manželstvo sa nazýva sviatostné. Sviatostné manželstvo je požehnané Pánom Bohom väčšou mierou. Prijíma ho teda pokrstený muž s pokrstenou ženou, ktorí v kostole pred Pánom sľubujú:

vernosť - sľubujú, že si budú až do smrti navzájom verní;
nerozlučiteľnosť - sľubujú, že sa nikdy neopustia a že nerozbijú toto spoločenstvo lásky, ktoré práve uzatvárajú.

Matéria manželstva:

Vonkajším znakom sviatosti manželstva je sľub, pretože ním vzniká manželstvo, preto pri sviatosti manželstva je najdôležitejší manželský súhlas (sľub). Musí byť daný slobodne. To znamená, že nikto nemôže byť do manželstva nútený. Kto by pod tlakom prijal túto sviatosť, prijal by ju neplatne. Byť slobodným pritom znamená nepodliehať žiadnemu núteniu a nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného práva.

Forma manželstva:

Formou sviatosti manželstva je vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami.

Účinky manželstva:

Sviatosť manželstva sa prejavuje sviatostnými účinkami:

Manželský zväzok - zaväzuje k celoživotnému spoločenstvu muža a ženy.
Sviatostná milosť - Manželstvo ako sviatosť živých spôsobuje rozmnoženie posväcujúcej milosti. Posväcuje manželov a dáva im s pomáhajúcou milosťou nadprirodzenú silu k splneniu ich stavovských povinností.

Vysluhovateľ manželstva:

Manželstvo je jedinou sviatosťou, kde tí, ktorí prijímajú sviatosť (manželstva), navzájom si ju sami aj vysluhujú. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub). Jeden vysluhuje sviatosť druhému, kým druhý ju svojím súhlasom prijíma.

Podmienky platnosti udelenia a prijatia sviatosti manželstva:

obidvaja sú pokrstení,
majú aspoň virtuálny úmysel konať to, čo koná Cirkev (súhlas),
nemať rozlučujúce manželské prekážky, k zachovaniu Cirkvou predpísanej formy (pred zástupcom Cirkvi a dvomi svedkami).

K hodnému prijatiu sviatosti manželstva sa vyžaduje stav milosti. (byť po svätej spovedi a prijatí Eucharistie). Od roku 1992 je občianskym zákonom zrovnoprávnený cirkevný sobáš so sobášom civilným, keď je cirkev riadne zaregistrovaná.

Ako vybaviť?

Sviatosť manželstva sa má uzatvárať vo farnosti, do ktorej patrí jeden zo snúbencov na základe trvalého alebo prechodného pobytu (kán.1115 CIC).

Ak sú vážne a opodstatnené dôvody, pre ktoré nie je možné prijať sviatosť manželstva vo farnosti jedného zo snúbencov, je možné prijať sviatosť manželstva aj v inej farnosti na základe povolenia – licencie z farnosti jedného zo snúbencov.

Ako postupovať pri uzatváraní sviatosti manželstva v našej farnosti?

ak máte záujem o prijatie sviatosti manželstva v našej farnosti, je nutné osobné stretnutie snúbencov s kňazom na farskom úrade;
svoj úmysel uzavrieť sviatosť manželstva treba na farskom úrade nahlásiť čím skôr, najneskôr však tri mesiace pred sobášom aj z toho dôvodu, že so sobášom sú niekedy spojené ďalšie administratívne úkony, ktoré si na vybavenie vyžadujú dlhší čas;
pri spisovaní zápisnice musia byť osobne prítomní obidvaja snúbenci – sobáš nenahlasujú rodičia snúbencov, ale iba snúbenci;
k spísaniu zápisnice je potrebné priložiť:
- krstné listy snúbencov: ak ste boli pokrstení v inej farnosti, vyžiadajte si krstné listy na danom farskom úrade; krstný list nesmie byť starší ako 6 mesiacov;
- úmrtný list predošlého manžela (manželky): ak jeden z vás, prípadne obaja ste vdovci;
- licenciu k sobášu: v prípade ak ani jeden z vás nepatrí do našej farnosti, je potrebné priniesť aspoň pre jedného licenciu k sobášu od svojho kňaza;
- údaje o svedkoch (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska, rodné číslo), aj keď sa odporúča, aby svedok bol praktizujúcim katolíkom, nevyžaduje sa, aby ním bol;
ak ste neboli sobášení civilne, súčasťou dokumentov je aj štátna sobášna zápisnic a, ktorú si vybavíte na matrike v Klátovej Novej Vsi (budete potrebovať rodné listy a platné občianske preukazy); pred uzavretím sviatosti manželstva je nutné doručiť štátnu sobášnu zápisnicu na farský úrad;
súčasťou prípravy na sviatosť manželstva sú predmanželské náuky, ktoré môžete absolvovať v dohovorených termínoch na farskom úrade, alebo na inom mieste, odkiaľ je však potrebné doniesť potvrdenie o absolvovaní predmanželskej náuky;
v týždni, po uzavretí sviatosti manželstva, štátnu sobášnu zápisnicu doručíme na Obecný úrad v Klátovej Novej Vsi, kde si v priebehu týždňa môžete prevziať sobášny list,

Niektoré dôležité poznámky:

cirkevné právo uvádza, že katolícki snúbenci, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, majú ju pred prijatím manželstva prijať, ak je to možné bez veľkej ťažkosti (z toho vyplýva, že katolík žiadajúci o sobáš by mal mať birmovku);
pokiaľ je jedna stránka nepokrstená, platné uzatvorenie manželstva je podmienené dišpenzom diecézneho biskupa;
pokiaľ je jedna stránka platne pokrstená, ale nie v katolíckej cirkvi (napr. pravoslávnej cirkvi), dovolené uzatvorenie manželstva je podmienené dovolením (licenciou) diecézneho biskupa;
v obidvoch vyššie spomenutých prípadoch musia snúbenci podpísať vyhlásenie, v ktorom:
- katolícka stránka sľubuje, že urobí všetko čo bude môcť, aby deti pochádzajúce z tohto manželstva boli pokrstené a vychovávané v katolíckej viere,
- nekatolícka stránka svojím podpisom len potvrdzuje, že je oboznámená so záväzkom katolíckej stránky.

Aké sú manželské prekážky?

Cirkevné zákony obsiahnuté v Kódexe cirkevného práva (CIC) stanovujú, že existujú určité situácie alebo okolnosti, ktoré spôsobujú, že katolík nemôže uzavrieť sviatosť manželstva.

Sú to:

Prekážka veku – muž 16, žena 14 rokov. (Občiansky zákon vyžaduje u nás 18 rokov).
Prekážka predchádzajúcej a trvalej neschopnosti – impotencie (neschopnosť pohlavného styku pre telesnú vadu zo strany muža, alebo zo strany ženy. Pozn.: Neplodnosť – „sterilita“ nie je prekážkou k uzavretiu manželstva a neruší ani jeho platnosť).
Prekážka manželského zväzku – (neplatne uzatvára nové manželstvo ten, kto je viazaný platným manželstvom).
Prekážka rozdielneho náboženstva, alebo vierovyznania – (neplatné manželstvo je uzatvorené medzi katolíckou stránkou a stránkou nepokrstenou, alebo stránkou iného vierovyznania. Po splnení podmienok, ktoré stanoví kánonické právo, môže od tejto prekážky dišpenzovať ordinár).
Prekážka posvätných rádov – (platne prijatá diakonská, kňazská alebo biskupská vysviacka je prekážkou k uzavretiu manželstva. Od tejto prekážky môže dišpenzovať iba Apoštolská stolica).
Prekážka sľubov čistoty (verejné večné sľuby čistoty sú prekážkou k uzavretiu manželstva. Od tejto prekážky môže dišpenzovať iba Apoštolská stolica).
Prekážka únosu – (platne uzavrieť manželstvo nemôže ten, kto sa kvôli uzavretiu manželstva podieľa, alebo spolupodieľa na únose partnera/partnerky, za účelom uzavretia manželstva).
Prekážka zločinu – (platne uzavrieť manželstvo nemôže ten, kto za účelom uzavrieť manželstvo s istou osobou, sám, alebo spoločne s osobou, s ktorou chce uzavrieť nové manželstvo spôsobí jej manželskému partnerovi fyzickú, alebo morálnu smrť. Od tejto prekážky môže oslobodiť iba Apoštolská stolica).
Prekážka pokrvenstva – ( nemôže platne uzavrieť manželstvo – napr. brat so sestrou, otec s dcérou, matka so synom. Bratranec so sesternicou môžu platne uzavrieť manželstvo len na základe dišpenzu ordinára.).
Prekážka verejnej mravopočestnosti – (vzniká z neplatného manželstva alebo z verejného konkubinátu a zneplatňuje manželstvo v prvom stupni priamej línie medzi mužom a pokrvnými príbuznými ženy a obrátene (kán. 1093). Muž by neplatne uzavrel prípadné neskoršie manželstvo s matkou alebo dcérou ženy, s ktorou žil napr. vo verejne známom konkubináte).
Prekážka švagrovstva – (nemôže sa platne uzavrieť manželstvo v priamej línii, napr. zať so svokrou).
Prekážka adopcie – (nemôže uzavrieť platne manželstvo ten, ktorý na základe adopcie je v zákonnom príbuzenstve s inou osobou. Zákonné príbuzenstvo, ktoré vzniká adopciou a platí vždy v priamej línii a v druhom stupni bočnej línie. Adoptovaný muž si napr. nemôže zobrať za manželku nikoho v priamej línii a ani svoju adoptívnu sestru).

Väčšina týchto prekážok sa „odstraňuje“ dišpenzom, čiže individuálnym povolením biskupa alebo pápeža. Sprostredkovateľom je vždy miestny správca farnosti.

zavrieť manželstvo sú ďalej neschopní tí:

ktorým chýba dostatočné používanie rozumu,
ktorí majú vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku, týkajúceho sa podstatných manželských práv a povinností, ktoré treba navzájom odovzdávať a prijímať,
ktorí z dôvodov psychickej povahy nedokážu vziať na seba podstatné záväzky manželstva. (kán. 1095 CIC).

V praxi môže ísť napr. o duševné choroby, ako schizofrenia, alebo prípady neuróz, psychoneuróz a psychopatologických stavov, alebo o veci ako transsexualita, homosexualita, narcizmus, sadizmus, alkoholizmus, drogová závislosť a pod.